Viac než len túlačka Slovenským krasom - deň 2

Príbeh našej chlapskej jazdy po prvom dni pokračuje. Po noci na lúke Rakaťa sa prebúdzame do krásneho rána plného nových možností. Po prebudení ani neraňajkujeme, pretože sa na lúke už od skorých ranných hodín začali zhromažďovať účastníci a organizátori preteku v orientačnom behu. Nemáme chuť nikomu vysvetľovať, či je na tejto lúke povolené táboriť, alebo nie. Dokonca sme sa dozvedeli, že sa na preteky má prísť pozrieť aj riaditeľ národného parku...

Nebolo nám viac treba.  Čo najrýchlejšie sme zbalili stany a pobrali sa ďalej. Máme málo vody, keďže voda v studni bola nepitná, takže mierime k najbližšiemu a zároveň jedinému prameňu na trase.

"Pri tomto prameni sa napijeme a dáme si v pokoji raňajky, mimo akéhokoľvek ruchu,"hovoríme si.

Kráčali sme. Chvíľu v takmer meditatívnom tichu, ktoré prerušovali len zvuky lesa a trávy pod našimi nohami, inokedy zase v družnom rozhovore o serióznych, ale aj zábavných veciach...

Pri plánovaní potuliek po slovenskej prírode a vidieku obvykle musíme čeliť mnohým výzvam. Napríklad často chabej dopravnej dostupnosti, nemožnosti doplniť si zásoby potravín, slabej až žiadnej turistickej infraštruktúre, zlému turistickému značeniu a podobne. Nikdy by mi však nenapadlo, že sa budeme pri našich potulkách Slovenským Krasom stretávať s akútnym nedostatkom vody ako takej, tobôž nie pitnej.

Prameň, na ktorý sme sa spoliehali.

"Na Slovensku je všade dostatok vody, to nemusíme riešiť," hovoril som si.
"Vyhradené táboriská v národných parkoch sú vždy v blízkosti zdroja pitnej vody,"myslel som si.
Obe tieto moje domnienky však neboli pravdivé. Od začiatku pochodu v Silici až po Zádielskú dolinu (vzdialenosť 34 km) bol okrem už spomenutej studne len jediný prameň, ku ktorému sme po krátkom čase prišli. Bol to kamenný múrik s trošku vlhkejšou pôdou ako vyprahnutá zem všade navôkol, so žiadnou možnosťou napiť sa. Možno tu obyčajne tečie krištáľovo čistá voda, ale po vytrvalo horúcom a suchom lete prameň jednoducho vyschol.

Jediná spoločná fotka, ktorú z tejto akcie máme.

Na začiatku pochodu v Silici nás zachránili od smädu dobrí ľudia a aj teraz. Prišli sme do Koliby Soroška, kde nám dovolili doplniť si zásoby vody. Po krátkom oddychu sme ďalej pokračovali ľudoprázdnou prírodou južného Slovenska. Kráčali sme lesom i pláňami s nádhernými výhľadmi. Rozprávali sme sa, v tichosti sme premýšľali, zabávali sme sa a hrali sme sa rôzne slovné hry. Ani sme sa nenazdali a boli sme v Zádielskej doline, v jednom z najkrajších, ale zatiaľ neobjavených kútov Slovenska.

Obedovali sme s takýmto nádherným výhľadom na južné Slovensko a Maďarsko, ktoré je doslova za kopcom.

Príprava večere. 

Pri Zádielskej chate sme si postavili stany a začali variť večeru. Keďže sa nám deň predtým minul plyn, varili sme cestoviny na ohni. Naším večerným menu boli rozvarené alebo nedovarené cestoviny varené na ohni s trochou popola, množstvom soli a omáčkou z konzervy. Napriek tomu si ale myslím, že nám chutilo.

Niektorým z nás bolo príliš teplo a tak sa okúpali v potoku...

Po postavení stanov, zjedení najdivokejšej večere za posledných 24 hodín, osviežení sa v miestnom potoku a po tom najdôležitejšom, po nekonečnom chlapskom rozhovore sme sa uložili spať v tomto nádhernom zákutí slovenskej prírody.

Miesto, kde sme spali.

Pokračovanie nabudúce.