výstup na majestátny Prostredný Hrot Dubkeho lávkou

Hoci  svojou nadmorskou výškou  2441 metrov nedosahuje veľhorskú hranicu a nepatrí medzi najvyššie štíty Tatier, svojou excentrickou polohou a majestátnym, údiv vzbudzujúcim tvarom tento vrchol už uchvátil srdce nejedného horolezca či vysokohorského turistu. Povedal by som, že jeho ostrý hrot a ťažko dostupné steny oslovujú dennodenne nespočetne veľa turistov, vyberajúcich sa tou či onou studenou dolinou, hoci mnohí pravdepodobne názov tohoto výrazného vrcholu ani len netušia. Áno, ako ste sa mohli už v názve dočítať, reč je o Prostredom Hrote. 

Pri mojich potulkách studenou dolinou som si aj ja mnohokrát povzdychol, ako by bolo nádherné vystúpiť na tento krásny vrchol, svojim špicatým vrcholom prepichujúcim tatranské nebo. Jeho tvar však vzbudzoval rešpekt, popisy ciest na jeho vrchol boli plné výstrah a tak trvalo celkom dlho, kým som sa dokopal a zorganizoval s partiou, aby sme naň spoločne vystúpili.

Na vrchol vedie niekoľko ciest, z ktorých žiadna nie je úplne triviálna. Trasa, ktorá by sa dala označiť ako normálka vedie zo spodnej časti Malej Studenej doliny, ale ísť hore aj dolu tou istou trasou by bolo predsa príliš trápne. 

My sme sa rozhodli pre trasu pre fajnšmekrov, ktorá sa chodí celkom zriedka. Pôjdeme na vrchol Dubkeho lávkou a cestou vystúpime aj na Žltú vežu a Žltú stenu. 

Ráno vyrážame z Tatranskej Lesnej po žltom chodníku popri Studenom potoku a postupne sa dostávame na magistrálu, z ktorej pri Zamkovského chate, ktorá sa stále prerába odbáčame do Malej Studenej doliny. V tempe prekonáme veľký hang a pod žltou stenou značku opúšťame a vyberáme sa suťoviskom k žľabu ktorý spadá na západ od vrcholu Žltej steny. Vystupujeme relatívne nepríjemným, ale schodným suťovým žľabom až Štrbiny pod Žltou stenou. Nechávame tu batohy a pár minút prekonávame trochu exponovaný hrebienok s nádhernými výhľadmi na vrchol Žltej steny. Na vrchole sa kocháme nádhernými výhľadmi do Kotliny 5 Spišských plies s Téryho chatou, ako aj na skalnatých velikánov obkolesujúcich túto kotlinu - Lomnický, Pyšný, Spišský štít a ďalšie...

na Žltej stene

Vraciame sa do štrbiny, obliekame batohy a sedáky, ak by v nejakom exponovanom mieste boli náhodou treba a pokračujeme ďalej smer Dubkeho lávka. Na to, aby sme sa na lávku, ktorá je suťovitá a schodná bez ťažkostí, musíme prekonať tenký a exponovaný vodorovný hrebeň a následne asi 3m výšvih. Hrebeň síce vyzerá hrozivo (na obrázku dolu je odfotený už z dubkeho lávky), je však ľahko schodný a žiadne istenie sme nepoužili. Najťažšie miesto v tejto časti je práve už spomínaný výšvih, ktorým sa dostaneme už do ľahkého terénu suťovitej Dubkeho lávky. Ako sme neskôr zistili, tento výšvih je vlastne najťažšia časť celého výstupu na Prostredný Hrot touto trasou.

Tesne nad výšvihom, ďalej vidno hrebeň od Žltej steny.

Po prekonaní tohoto miesta sa dostávame na lávku, ktorá je ľahko schodná a ponúka nádherné výhľady. Na viacerých miestach sa na nej nachádza dokonca pekne vychodený chodníček. Lávka nás dovedie až do Sedla za Prostredným. Ak chceme pokračovať  na Prostredný Hrot z lávky treba ešte pred sedlom odbočiť doľava do strmého žľabu. My však pokračujeme až na koniec lávky, pretože zo sedla sa dá dostať relatívne rýchlo na vrchol Žltej veže, kvôli ktorej by sa nám tu sotva chcelo najbližšie znovu trepať. Po oddychu na Žltej veži, nasýtení sa sladkým aj výhľadmi sa vraciame na lávku a odbáčame do žľabu. Strmým žľabom, v ktorom sa miestami nachádza pár metrov za II UIAA sa dostávame do Štrbiny v Prostredom, ktorá oddeľuje Malý Hrot a Prostredný Hrot. Pred nami postupuje dvojica, ktorá z tejto štrbiny postupuje priamo tenkým hrebeňom na vrchol. Ako sme sa dozvedeli, bol to horský vodca s klientkou a podľa nich má hrebeň obtiažnosť asi III. Určite niekedy vyskúšame.

na Dubkeho lávke

My však tentokrát zliezame pár metrov zo štrbiny na druhú stranu (na stranu Veľkej Studenej doliny), kde začína uzučký a exponovaný traverz hrebeňa. Týmto traverzom, ktorý je ľahší ako vyzerá (ostatne asi ako takmer všetko na Dubkeho lávke) sa dostávame do ľahkého terénu, ktorým relatívne rýchlo vystúpime na vrchol. 

Počiatočné miesta traverzu.

Záver traverzu.

Z vrcholu Prostredného Hrotu

Z vrcholu zostupujeme 'normálkou' do Malej Studenej doliny. Trvá to dlho a je to horšie, ako sme čakali. Na normálke  totiž asi na 1 kilometri sklesáme takmer 700 výškových metrov, a to väčšinu času po chodníčku vyšľapanom v strmých trávach a hline. Keďže deň pred výstupom pršalo, z trávy a blata je mokré a klzké peklo, ktoré vyžaduje maximálnu opatrnosť. Aj menšia chyba by tu mohla byť fatálna. Keby sme vedeli, že to bude takéto, úprimne by sme radšej zostúpili Dubkeho lávkou. Čo už, poučenie nabudúce. 

Na trávnato-blatovej 'normálke'

Azda jedinou výhodou zostupu touto (dosť nechutnou) normálkou je, že počas zostupu sa nám naskytne pohľad na tenučkú, údiv vzbudzujúcu Ihlu Republiky. Ak vám to nič nehovorí, odporúčam video od Rasťa Hatiara, je to podľa mňa naozaj fascinujúce. Kto vie, možno ju ešte stihnem vyliezť, kým nespadne :) 

To tenučké, naklonené smerom do doliny, to je Ihla Republiky.

To najhoršie na zostupovej trase však malo ešte len prísť - úplne na záver. Na konci žľabu, ktorým začína normálka, takmer úplne v doline, sa nachádza krátka, asi 10 metrová stena, ktorú treba vyliezť, respektíve zliezť. Nie je to veľmi príjemné miesto, hoci za sucha by sa dalo preliezť relatívne ľahko. Toto miesto sa však nachádza v kúte a v septembri naň celý deň nesvieti slnko, čo v kombinácii s dažďom predchádzajúci deň naozaj nebola dobrá kombinácia. Nakoniec sme teda predsa vytiahli lano z batohu (inak sme ho vôbec nepotrebovali), aby sme relatívne bezpečne zišli túto stienku. Nachádza sa tu jeden lepený borhák, ale je v takej polohe, že vôbec nie je príjemné doň dať lano. Nakoniec sa však dostávame aj cez toto miesto, schádzame na chodník a prehŕňajúc sa dosť veľkým množstvom turistov zostupujeme do Starého Smokovca. Ďakujeme, Tatry.

nepríjemné miesto na záver zostupu

 Prostredný Hrot - odkaz na STRAVA aktivitu

UPOZORNENIE!

Horolezectvo a vysokohorská turistika sú všeobecne nebezpečné aktivity, ktorých vykonávanie môže viesť k vážnemu úrazu, trvalým následkom a dokonca smrti! Neodporúčame ich vykonávať bez vhodného tréningu, skúsenosti a vybavenia! Hodnotenie obtiažnosti výstupu je subjektívne a podmienky sa môžu zmeniť, či už vplyvom počasia alebo zrútením skál, čo môže spôsobiť, že obtiažnosť a riziko výstupu sa môže dramaticky zvýšiť.

V horách je každý zodpovedný sám za seba, svoje schopnosti a svoj úsudok. Autor blogu nepreberá zodpovednosť za možné následky spôsobené opakovaním túry opísanej v článku vyššie.