Človek. Biológ by povedal, že ide o živý organizmus schopný vývoja. Geológ by zas v hlbinách zeme našiel fosílie odhaľujúce jeho fyzickú zmenu naprieč stáročiami. Historik by pomocou mnohých prameňov odhalil postupnú zmenu ľudského zmýšľania, zmyslu života, či životných filozofií. Jednoducho, v prípade človeka sa môžeme zamerať na naozaj nepreberné množstvo vlastností, či analyzovať nekonečne veľa vývojov, ktoré počas ľudskej existencie nastali. Dnes sa však chcem zamerať len na dve vlastnosti, ktoré sa, podľa mňa, v priebehu histórie veľmi nemenili.
Drahý čitateľ, nielen Ty máš niekde v hĺbke srdca zakotvenú túžbu osobne sa rozvíjať. Nielen Ty, ale aj tvoji a moji rodičia, prarodičia a vôbec všetky ľudské pokolenia, možno až po Adama, mali túžbu rásť ako jednotlivec, nezostať na mŕtvom bode a ísť vpred. Alebo si azda prvý, kto takúto prirodzenú túžbu vo svojom srdci necíti?
Druhou prirodzenou vlastnosťou človeka, ktorá bude v tomto blogu ešte niekoľkokrát spomenutá, je vnútorná potreba človeka byť prijatý. Záleží na definícií rodiny, ale v prípade tej mojej znamená táto ľudská potreba to isté, ako vo vnútri človeka tlejúca pahreba prirodzenej túžby po rodine.
Koniec koncov, čo je vlastne rodina? Mnoho ľudí okamžite odpovie jednoducho, konzervatívne a vo svojom zmysle aj pravdivo: Otec, mama a ich deti.
Je to však naozaj všetko?
Sú biologické vzťahy jedinou a najdôležitejšou podstatou rodiny?
Ak môžem vyjadriť svoj osobný názor a niekoľko z mála mojich životom nadobudnutých skúseností pretaviť do slov, nie je to celkom tak.
Rodina je podľa môjho vlastného ideálu mnohým ďalším...
Spoločenstvom ľudí, kde sa môžem kedykoľvek vrátiť a byť prijatý bez pretvarovania sa, že som niekým iným.
Miestom, kde môžem z tváre zhodiť masku falošného optimizmu a vyjadriť svoje najhlbšie pocity.
Košatým stromom, ktorého korunu môžem použiť ako slnečník, alebo ako dáždnik na ochranu pred búrkami života.
Odvažujem sa tvrdiť, pre niekoho možno opovážlivo, že to ide i bez toho, aby členov rodiny spájala nikde nekončiaca spleť konárov biologického rodostromu. Pre mnohých je predsa "rodinou" iný kolektív ako ich rodičia, súrodenci, deti, manžel či manželka. Môžu k tomu viesť rôzne, ale väčšinou veľmi fyzicky a psychicky náročné situácie akéhokoľvek charakteru.
Bez ohľadu na to, aké má každý človek rodinné pozadie, potrebuje rodinu. Človek, putujúci nekonečným vesmírom života, plným nástrah a odpadu, potrebuje mať nablízku vesmírnu základňu, do ktorej sa môže v prípade akéhokoľvek problému okamžite vrátiť.
Za bežných okolností sa človek spolieha na skafander svojho osobného rozvoja a egoizmu, ale v prípade kolízie s tvrdými udalosťami života je skafander často poškodený, a človek sa začína triasť od zimy. Vtedy sa človek snaží dostať sa do bezpečia vesmírnej stanice svojej rodiny, na ktorej stavbe a údržbe sa vždy podieľa každý jeden z jej členov.
Možno máš pocit, že deravý skafander Tvojho egoizmu a spoliehanie sa výlučne na svoje sily by boli lepším riešením v prípade akejkoľvek zrážky, ako prísť do často ošarpanej a veľmi nepohodlnej vesmírnej lode Tvojej rodiny. Priateľu, pamätaj však, že aj Ty môžeš prispieť k jej rozšíreniu, vylepšeniu či údržbe, a že bez rodiny sa človek v nekonečnom vesmíre života trasie od zimy...
Autor citátu: André Maurois, francúzsky spisovateľ
Drahý čitateľ, nielen Ty máš niekde v hĺbke srdca zakotvenú túžbu osobne sa rozvíjať. Nielen Ty, ale aj tvoji a moji rodičia, prarodičia a vôbec všetky ľudské pokolenia, možno až po Adama, mali túžbu rásť ako jednotlivec, nezostať na mŕtvom bode a ísť vpred. Alebo si azda prvý, kto takúto prirodzenú túžbu vo svojom srdci necíti?Druhou prirodzenou vlastnosťou človeka, ktorá bude v tomto blogu ešte niekoľkokrát spomenutá, je vnútorná potreba človeka byť prijatý. Záleží na definícií rodiny, ale v prípade tej mojej znamená táto ľudská potreba to isté, ako vo vnútri človeka tlejúca pahreba prirodzenej túžby po rodine.Koniec koncov, čo je vlastne rodina? Mnoho ľudí okamžite odpovie jednoducho, konzervatívne a vo svojom zmysle aj pravdivo: Otec, mama a ich deti.
Je to však naozaj všetko?
Sú biologické vzťahy jedinou a najdôležitejšou podstatou rodiny?
Ak môžem vyjadriť svoj osobný názor a niekoľko z mála mojich životom nadobudnutých skúseností pretaviť do slov, nie je to celkom tak.
Rodina je podľa môjho vlastného ideálu mnohým ďalším...
Spoločenstvom ľudí, kde sa môžem kedykoľvek vrátiť a byť prijatý bez pretvarovania sa, že som niekým iným.Miestom, kde môžem z tváre zhodiť masku falošného optimizmu a vyjadriť svoje najhlbšie pocity.
Košatým stromom, ktorého korunu môžem použiť ako slnečník, alebo ako dáždnik na ochranu pred búrkami života.
Odvažujem sa tvrdiť, pre niekoho možno opovážlivo, že to ide i bez toho, aby členov rodiny spájala nikde nekončiaca spleť konárov biologického rodostromu. Pre mnohých je predsa "rodinou" iný kolektív ako ich rodičia, súrodenci, deti, manžel či manželka. Môžu k tomu viesť rôzne, ale väčšinou veľmi fyzicky a psychicky náročné situácie akéhokoľvek charakteru.Bez ohľadu na to, aké má každý človek rodinné pozadie, potrebuje rodinu. Človek, putujúci nekonečným vesmírom života, plným nástrah a odpadu, potrebuje mať nablízku vesmírnu základňu, do ktorej sa môže v prípade akéhokoľvek problému okamžite vrátiť.
Za bežných okolností sa človek spolieha na skafander svojho osobného rozvoja a egoizmu, ale v prípade kolízie s tvrdými udalosťami života je skafander často poškodený, a človek sa začína triasť od zimy. Vtedy sa človek snaží dostať sa do bezpečia vesmírnej stanice svojej rodiny, na ktorej stavbe a údržbe sa vždy podieľa každý jeden z jej členov.Možno máš pocit, že deravý skafander Tvojho egoizmu a spoliehanie sa výlučne na svoje sily by boli lepším riešením v prípade akejkoľvek zrážky, ako prísť do často ošarpanej a veľmi nepohodlnej vesmírnej lode Tvojej rodiny. Priateľu, pamätaj však, že aj Ty môžeš prispieť k jej rozšíreniu, vylepšeniu či údržbe, a že bez rodiny sa človek v nekonečnom vesmíre života trasie od zimy...Autor citátu: André Maurois, francúzsky spisovateľ
Komentáre
Zverejnenie komentára